Požiarna odolnosť

Drevo ako prírodný materiál pri určitej teplote naozaj horí, ako každý iný, ale technická norma konštatuje, že drevené konštrukcie sú požiarne odolné. Znie to ako paradox, ale nie je to také zložité. Zuhoľnatená povrchová vrstva vznikajúca pri požiari na nosných prvkoch (napr. trámoch) totiž bráni ďalšiemu plameňu. Pri objemných drevených kusoch prenikne oheň do zhruba dvoj až trojcentimetrovej hĺbky a jeho ďalší postup sa výrazne spomalí či zastaví, pretože povrchová vrstva zuhoľnatie a bráni prístupu kyslíka. Veľká výhoda dreva je, že horí predvídateľne, dokonca spočítateľným spôsobom, čím sa dá do určitej miery riadiť, čo je veľká výhoda pri hasení. Túto skutočnosť zahŕňajú všetky technické normy.

Moderné drevostavby sú veľmi odolné voči požiaru, narozdiel napr. od oceľových konštrukcií, ktoré sa dokonca v niektorých prípadoch chránia pred požiarom dreveným obkladom! Treba však pripomenúť, že v súčasnosti sa pod pojmom drevostavba neskrývajú konštrukcie z rannej éry známe pod názvom Okal alebo Unimobunka, ktorým sa z hľadiska protipožiarnej ochrany nevenovala taká pozornosť. Iba veľmi malé percento požiarov vznikne počas prevádzky drevostavby. Väčšinou je to počas výstavby alebo rekonštrukcie. Najčastejšou chybou bývajú neodborne inštalované vykurovacie telesá, hlavne tie na pevné palivo a technické riešenie ich vývodov, čo platí aj pre murované stavby. Ak sa dokážeme vyhnúť týmto chybám, naše domy budú z hľadiska požiaru bezpečné.